Sergej Chelemendik
Člen politickej Skupiny európskych demokratov
Člen Rady Európy za Slovenskú republiku
Zástupca predsedu Výboru pre európsku integráciu Národnej rady Slovenskej republiky



Budúcnosť Rady Európy a voľby nového prezidenta Parlamentného zhromaždenia Rady Európy


Otvorený list členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy


Vážení kolegovia!

V súvislosti s diskusiou, ktorá sa rozvinula okolo kandidatúry predsedu Skupiny európskych demokratov Michaila Margelova na post prezidenta Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, chcel by som upriamiť pozornosť členov Zhromaždenia na nasledujúce fakty.
Plne zdieľam obavy, ktoré vyslovil zástupca predsedu Skupiny európskych demokratov a člen parlamentu Veľkej Británie David Wilshire vo svojom otvorenom liste adresovanom všetkým členom Parlamentného zhromaždenia. Rovnako ako ich zdieľajú Boris Nemcov a Michail Gorbačov, všeobecne uznávaní demokrati.
Proti kandidatúre Michaila Margelova bol švédskou delegáciou vyslovený jediný a pre budúcnosť Rady Európy nebezpečný argument: v decembri minulého roku sa v Rusku konali voľby, ktoré vyvolali kritiku medzinárodných organizácií, vrátane pozorovateľov Rady Európy. A keďže je Michail Margelov ruský parlamentný zástupca, znamená to, že nemôže byť prezidentom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Hoci všetkým veľmi dobre známy princíp rotácie predstaviteľov rôznych politických skupín Parlamentného zhromaždenia na tomto poste nikto nespochybnil. Na základe uvedeného princípu prezidentom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa musí stať predstaviteľ Skupiny európskych demokratov, teda Michail Margelov, jednohlasne zvolený členmi Skupiny, zastupujúcimi takmer všetky európske štáty.
Inými slovami, z uvedeného vyplýva, že Rusko ešte „nedorástlo“ vo svojom demokratickom rozvoji na takú úroveň, aby sa jeho predstaviteľ mohol stať prezidentom Parlamentného zhromaždenia.
Chcel by som, vážení členovia Rady Európy, vysloviť isté opatrné obavy – neukáže sa zrazu, že situácia je celkom opačná, že je to Rada Európy, ktorá nedorástla na prezidenta z Ruska a možno nikdy nedorastie? Tieto obavy vyplývajú z nasledovného:

- Prirodzene, voľby v Rusku nie sú také dokonalé ako na Ukrajine alebo, napríklad, v Gruzínsku, kde podľa názoru medzinárodných pozorovateľov demokracia slávi svoj búrlivý triumf. Hoci k vysokým hodnoteniam demokratickej procedúry volieb v týchto krajinách nás ešte donúti vrátiť sa, a nie raz, ich politický vývoj.
- Prirodzene, voľby v Rusku vždy vyvolali a, pravdepodobne, budú vyvolávať kritiku v Európe – Rusko iba vstúpilo na cestu demokratického rozvoja, Rusko sa podstatne líši v porovnaní s mnohými krajinami Európy svojimi dejinami a mentalitou, líši sa civilizačne.
- Tieto rozdiely sa však nemôžu stať základom pre diskrimináciu ruských predstaviteľov. Nemôžu z celkom prostého dôvodu – Rusko sotva strpí takúto diskrimináciu.
- Ostalo nám už iba celkom málo počkať si na vyriešenie zásadného politického sporu, ktorý sa viedol za múrmi Rady Európy niekoľko rokov: či približujúca sa s neodvratnosťou padajúcej bomby nezávislosť Kosova znamená „unikátny prípad“, alebo sa stane precedensom pre búranie vytvorených hraníc v Európe, katalyzátorom pre objavenie sa na mape Európy a sveta nových štátnych útvarov, oživenie množstva regionálnych a etnických konfliktov.
- Ak sa nezávislosť Kosova stane precedensom, o čom som osobne hlboko presvedčený, ako sa v takom prípade zachová Rada Európy vo vzťahu k oživeným konfliktom na obrovskom území od Kaukazu až po územie Baskov?
- Napokon, nezdá sa vám, vážení kolegovia, že útok na absolútne legitímnu, podľa pravidiel Rady Európy, kandidatúru Michaila Margelova nie je nič iné, ako úsilie niektorých vplyvných politických síl vraziť klin medzi Rusko a Európu a urobiť tak práve teraz, tesne pred vyriešením kosovského rébusu? Možno predstavitelia týchto síl, prikrývajúc sa liberálnou rétorikou, sa v zákulisí budú venovať tomu, čo robili mnohé desaťročia – dôkladne polievať benzínom tlejúce uhlíky konfliktov v Európe a potom sa pri tomto ohni hriať.
- Pre koho je výhodný takýto vývoj, kto získa dividendy z celkového oslabenia Európy a rozkolu medzi Európou a Ruskom? Som presvedčený, že pri takomto vývoji prehrávajú všetky národy Európy, Ruska a postsovietskeho priestoru.
- A nakoniec posledná obava: vážení členovia Rady Európy, nazdávate sa, že už existujúce konflikty v Európe, tým viac konflikty budúce, sa vôbec dajú riešiť bez aktívnej a konštruktívnej účasti Ruska?